Nedávno som poslal mestskej časti Bratislava-Nové Mesto žiadosť o informácie. Pýtal som sa na jednu vec: či mestská časť, jej úrad alebo ňou zriadené organizácie mali od roku 2019 uzatvorený pracovný pomer, dohodu alebo iný odplatný vzťah s Milanom Jamborom, bývalým starostom Devínskej Novej Vsi. Koľko sa mu z verejného rozpočtu vyplatilo, za akú prácu a na základe akých výkazov.
Prečo práve teraz ?
Milan Jambor sa vracia do lokálnej politiky. Bratislavský kuriér z neho 20. augusta urobil jedného z hlavných hlasov v článku o predvolebnej situácii v Devínskej, kde hodnotí konanie súčasného starostu. Kto vstupuje do verejnej diskusie a hodnotí volených predstaviteľov, musí uniesť aj otázku, ako sám nakladal s verejnými peniazmi. To nie je útok, to je bežná miera pre každého z nás, čo sa o veci verejné hlásime. A nie som prvý, kto sa pýta. V septembri 2021 sa na jeho pracovné postavenie na miestnom úrade pýtal poslanec Nového Mesta Jakub Mrva. Úrad odpovedal, že dotyčný nedal súhlas na poskytnutie údajov a nie je v riadiacej pozícii a prácu si vykonáva riadne, kvalitne a načas. Nič konkrétnejšie sa poslanec nedozvedel, úrad to odmietol s odvolaním sa na ochranu osobných údajov.
Keď sa to isté nedozvie ani poslanec, ani občan, prestáva ísť o jednu zmluvu. Začína ísť o to, či verejná kontrola v tejto mestskej časti vôbec funguje.
Dnes mi do schránky prišla odpoveď. Nie odpoveď na otázky. Výzva na doplnenie žiadosti. Podľa úradu je moja žiadosť neúplná, lebo z nej vraj nie je zrejmé, ktorej konkrétnej osoby sa týka. Chýba v nej totiž rodné číslo tejto osoby a jej identifikačné číslo. Ak ich do siedmich dní nedodám, žiadosť odložia.
Prečítal som si to trikrát, lebo som si myslel, že som niečo prehliadol.
Rodné číslo cudzieho človeka
Rodné číslo je chránený osobný údaj. Nemám ho, nemám ako sa k nemu zákonne dostať a nemal by som právo ho spracúvať. Úrad teda podmieňuje vybavenie mojej žiadosti niečím, čo je pre bežného človeka nesplniteľné. Domyslime to do konca. Keby to takto platilo, o zmluve ktoréhokoľvek človeka s úradom by mohol požiadať len ten, kto už pozná jeho rodné číslo. Nič také zákon nehovorí, podrobnosti som dal pod čiaru.
A teraz to najlepšie. V tej istej žiadosti som sám navrhol, aby úrad chránené údaje pred sprístupnením začiernil, a ako príklad som výslovne uviedol rodné číslo. Čiže odo mňa žiada presne ten údaj, o ktorom som napísal, že ho ani nechcem vidieť.
Nazvime to, čím to je. Obštrukcia. Nie odmietnutie, na ktoré sa dá odvolať, ale požiadavka, ktorú nemôžem splniť, a tým sa vec elegantne skončí sama. Zverejných dostupných informácií vieme, že Milan Jambor pre Nové Mesto pracoval, potvrdil úrad sám pred piatimi rokmi, keď odpovedal svojmu poslancovi. Vtedy vedel presne, o koho ide, len odmietol povedať detaily. Dnes tvrdí, že netuší.
Buď jedno, alebo druhé. Obe naraz nie.
A ešte niečo, čo mi na tom vadí najviac
Toto nie je o jednej výzve z jedného úradu. Mám pocit, že sa nám to pomaly rozpadáva pod nohami. Že sme si zvykli na to, že pravidlá platia rôzne pre rôznych ľudí, že zákony sa dajú prispôsobiť potrebe a že aj to, čo súd raz vyriekol, sa dá časom akosi zmyť. A my? Väčšinou sa už len ticho prizeráme, lebo je to únavné a lebo aj tak vraj nič nezmeníme.
Nenechajme to tak. Píšte žiadosti, chodievajte na zastupiteľstvo, žiadajte odpovede na to, kam idú vaše peniaze. Nejde ani tak o nás. Ide o to, čo tu po sebe nechávame našim deťom.
