Milióny za e-schránky, milióny za papier. Platíme oboje

by MichalGasparik
7 min. 🕑

Elektronické schránky nie sú žiadna novinka. Štát ich občanom hromadne zriadil ešte začiatkom roka 2014 a od 1. novembra 2016 platí, že orgány verejnej moci sú povinné komunikovať s ľuďmi elektronicky. Ja som si schránku na slovensko.sk aktivoval na doručovanie krátko po spustení. Takmer desať rokov teda štátu čierne na bielom hovorím: úradné papiere mi posielajte elektronicky, presne na to tá schránka je.

Desať rokov je dosť času. Dá sa za ne postaviť diaľnica, vychovať dieťa po prvý stupeň, vymeniť tri vlády. A Sociálnej poisťovni to stále nestačí. Tento týždeň mi poslala ročné oznámenie o výške poistného, ktoré živnostníci dostávajú zo zákona do 21. júla. Kam prišlo? Poštovou doručovateľkou do vlastných rúk. A v e-schránke, kam malo byť podľa zákona doručené? Nič.

Poisťovňa pritom sama verejne píše, že toto oznámenie doručuje „poštou alebo elektronicky do e-schránky, ak ju máte aktivovanú“. Ja ju aktivovanú mám, takmer desať rokov. Podľa vlastných pravidiel poisťovne aj podľa zákona mi teda mal prísť elektronicky. Neprišiel. A čerešnička na záver: keď som si to chcel v schránke vôbec overiť, slovensko.sk malo práve výpadok.

Jeden úradný dokument. Nula elektronických doručení. Schránka, do ktorej sa najprv nedalo ani prihlásiť, a papier, po ktorý si mám ísť osobne. Dvanásť rokov po tom, čo štát schránky zriadil, a takmer desať rokov po tom, čo je elektronická komunikácia pre úrady povinná. Kto zaplatil ten zbytočný list? No predsa my všetci.

Čo hovorí zákon

Nie je to vec názoru. Zákon č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente hovorí v § 29 ods. 1 doslova: „Elektronické podanie a elektronický úradný dokument sa doručuje elektronicky, pričom miestom na elektronické doručovanie je elektronická schránka, ktorá je aktivovaná.“ Papier je zákonná výnimka pre ľudí, ktorí schránku aktivovanú nemajú, alebo pre prípady, kde osobitný predpis výslovne vyžaduje listinnú podobu. Nie je to teda tak, že úrad si môže vybrať, čo mu je pohodlnejšie. Ak mám schránku aktivovanú, úrad má doručovať tam.

Prezrel som si aj prechodné ustanovenia zákona, či tam na Sociálnu poisťovňu nečaká nejaká zabudnutá výnimka. Nečaká. Posledná vypršala 31. decembra 2023 (§ 60f ods. 5), a aj tá sa týkala len formy elektronických formulárov.

A nie je to ani technicky nemožné. Tá istá Sociálna poisťovňa od 1. januára 2023 sama deklaruje, že ľuďom s aktivovanou schránkou posiela všetky rozhodnutia o dôchodkových dávkach už len elektronicky. Papier im nechodí. Pri dôchodkoch to teda vie, pri mojom oznámení o poistnom to zjavne nevyšlo. A nie som sám a nie je to len jedna inštitúcia: pred časom mi rovnako prišla papierová zásielka so žltým lístkom od VšZP. Od inštitúcie, ktorá pri ročnom zúčtovaní sama oznamuje, že výsledky doručuje „prioritne“ elektronicky.

A viete, čo je na tom najlepšie? Keď orgán verejnej moci doručí papier tam, kde mal doručiť elektronicky, nestane sa nič. Zákon o e-Governmente nepozná žiadnu sankciu, ktorou by sa občan vedel domôcť nápravy. Povinnosť bez sankcie je v praxi len odporúčanie.

Koľko to stojí

Tu prestáva ísť o môj doručený list do fyzickej schránky, tu začína ísť o verejné peniaze.

Doporučený list 2. triedy stojí od januára 2026 minimálne 3,30 eura, po tohtoročnom zdražení o 22 percent. Doručenie do elektronickej schránky nestojí úrad prakticky nič. Každý jeden papierový list poslaný človeku s aktivovanou schránkou je teda malá, tichá platba z verejných peňazí Slovenskej pošte. Za službu, ktorú nikto nepotreboval. A oznámenia o poistnom posiela Sociálna poisťovňa každý rok, väčšine z niekoľkých stoviek tisíc SZČO na Slovensku.

A teraz širší obraz. Najvyšší kontrolný úrad v októbri 2025 skonštatoval, že Slovenská pošta potrebuje zásadný ozdravný proces: celková strata ku koncu roka 2024 dosiahla takmer 66,5 milióna eur a spoločnosť mala štyri nesplatené úvery za 51,5 milióna. A pozor, strata z poskytovania „služby štátu“, teda univerzálnej služby pre občanov, štátne úrady a spoločnosti, dosiahla v rokoch 2021 až 2024 bezmála 35 miliónov eur. Čiastočne ju kryje kompenzačný fond, do ktorého prispieva takmer výlučne štát. K tomu si štát u pošty objednal centrálne úradné doručovanie, teda tlač a roznos úradných listov ľuďom bez elektronickej schránky, v zmluve so stropom 80 miliónov eur bez DPH. Malá irónia na okraj: keď som si tú zmluvu chcel overiť v Centrálnom registri zmlúv, register mal práve výpadok. Údržba.

Koľko z tých úradných zásielok pritom letí ľuďom, ktorí majú schránku aktivovanú a papier vôbec dostať nemali, ako tá moja? To dnes verejne nevie povedať nikto. Sociálna poisťovňa to číslo má vo svojich systémoch. NASES vie, koľko ľudí má schránku aktivovanú a koľko listov aj tak ide papierovo. Stačilo by to raz ročne zverejniť. Jedna tabuľka, tri stĺpce: koľko zásielok, koľko z nich zbytočne papierových, koľko to stálo. Kým také číslo neexistuje, nikto nemá motiváciu nič meniť.

A funguje aspoň tá elektronická cesta?

Aby obraz nebol čiernobiely: štát občanovi hovorí „aktivuj si schránku, všetko pôjde elektronicky“, a potom na Nový rok 2026 nechá vypršať bezpečnostný certifikát na serveri ministerstva vnútra, cez ktorý funguje Mobilné eID. Výsledok? Nefungovali eDoklady a ľudia sa nedostali ani do elektronickej schránky na slovensko.sk. Do tej istej schránky, ktorá je podľa zákona miestom doručovania. Nebolo to prvý raz. V septembri sa to isté stalo webu štátnej kyberbezpečnostnej jednotky CSIRT, pred rokmi finančnej správe. V júli 2026 mali schránky celý víkend odstávku a problémy s prihlasovaním hlásia ľudia dodnes. Vrátane mňa, presne v deň, keď som si tam šiel overiť, či mi štát doručil to, čo mal. Digitálny štát, ktorý si nedokáže postrážiť platnosť vlastného certifikátu a dostupnosť vlastnej schránky, je pre ľudí horšia reklama na digitalizáciu než akýkoľvek „žltý lístok“ od Slovenskej pošty.

Férovosť káže dodať

Aby som bol k pošte spravodlivý: ten vzťah nie je jednoduchá dojná krava. NKÚ zároveň konštatuje, že ceny za „služby štátu“ sú nastavené tak, že pošte prinášajú stratu. Stratová je pre ňu aj výplata dôchodkov a dávok. Štát si teda papier objednáva aj tam, kde ho zákon nechce, a zároveň nechá poštu krvácať tam, kde ju ľudia naozaj potrebujú: pri dôchodkoch v hotovosti, pri službách pre seniorov, v obciach, kde je pobočka posledná inštitúcia v dedine. Výsledok? Z licencie pošte vyplýva povinnosť prevádzkovať približne 800 pôšt, reálne ich drží 1 317. Stratové „nepovinné“ pobočky preto postupne zatvára: vlani 45, tento rok navrhla ďalších 75, v júni skončilo šesť naraz. Trpia tí, ktorí digitálnu alternatívu nemajú. A dotuje sa papier pre tých, ktorí ju dávno majú.

Toto nie je útok na poštárov ani na úradníčky na pobočkách. Tí robia svoju prácu. Toto je otázka na manažment inštitúcií a na štát ako ich zriaďovateľa.

Netvárme sa, že digitalizácia je hotová, lebo niekde existuje portál. Skutočná digitalizácia je, keď človeku šetrí čas, cestu a nervy. A štátu peniaze. Všetko ostatné je len drahšia verzia minulého storočia.

Doba sa zmenila. Ľudia už nemajú čas ani chuť chodiť na poštu a čakať v rade po papier, ktorý mohol prísť elektronicky. Nečakajú od štátu zázraky. Čakajú fungujúci systém: riadne digitálne služby, ktoré sú spoľahlivé, šetria im čas a fungujú vtedy, keď ich potrebujú. To nie je nadštandard. To je normál, ktorý si platíme.

K zdrojom:

Prečítajte si