Mesto Bytča sa rozhodlo urobiť niečo pre miestnych bajkerov. V oddychovej zóne Na Kaplnke stavia poriadnu pumptrackovú dráhu, 157 metrov dlhú, za 135-tisíc eur z vlastného rozpočtu. Práce majú byť hotové do konca augusta. To miesto poznám, predtým tam ľudia stavali menšie prekážky svojpomocne, na kolene. Že to niekto konečne posunie na vyšší level, to je super správa. Nič proti tomu nemám, ba naopak. Problém je v tom, ako sa tam stavia.
Boli sme sa tam len tak prejsť so synom a manželkou, a keďže ma tieto témy zaujímajú, nemohol som si to nevšimnúť. Stavenisko nebolo riadne označené ani zabezpečené, prvé dni trčali z čerstvo nasypanej hliny len kovové roxory, ktorými si zhotoviteľ vytýčil trasu dráhy, žiadne oplotenie, žiadna skutočná prekážka, len tenké tyče uprostred parku, kade chodia ľudia aj deti. Stačí chvíľka nepozornosti, a priznajme si, je to pokušenie a výzva neodolať a prebehnúť alebo prejsť tade na bicykli, čo žiadny zákaz vstupu nezastaví, len fyzická prekážka, a niekto sa na taký roxor môže napichnúť. Navážka sa navyše ukladala priamo na koreňovú sústavu priľahlých stromov a obsluha bágra pri prácach lámala konáre susedných topoľov. Podal som na to podnet, na mesto, okresný úrad aj na regionálny stavebný inšpektorát. Odpoveď prišla rýchlo a treba priznať, že mesto zareagovalo, stavenisko doplnili o prenosné oplotenie. Lenže tie ostatné dve veci ma presvedčili, že nejde len o jednu zabudnutú tabuľu.
Tabuľa, ktorá nie je tabuľa
Mesto mi poslalo fotografiu. Na oplotení visí cedula s výstražným trojuholníkom a textom „Pozor stavenisko, prosíme návštevníkov parku o zvýšenú pozornosť.“ Pekné gesto voči chodcom, len zákon nehovorí o peknom geste. Stavebný zákon (č. 25/2025 Z. z.) v § 40 ods. 3 vyžaduje, aby stavenisko bolo označené tabuľou so základnými údajmi o stavbe a účastníkoch výstavby, teda názvom stavby, číslom a dátumom stavebného povolenia, menom stavebníka, menom zhotoviteľa, menom stavbyvedúceho a termínom prác. Nič z toho na cedulke nie je, je to bezpečnostné upozornenie, nie zákonom vyžadovaná informačná tabuľa stavby. Keby som si ja ako súkromná osoba postavil na pozemku niečo bez riadneho označenia staveniska, hrozí mi za to pokuta bez ohľadu na to, či som na plot pripevnil aspoň nejakú ceduľu. A pri projekte za 135-tisíc eur naozaj nejde o to, že by na riadnu tabuľu neboli peniaze, tá vyjde na pár desiatok eur. Ide o to, že si to niekto nedal tú námahu spraviť poriadne.
„Nedošlo k porušeniu koreňov.“ Naozaj?
Druhá vec sama osebe možno nie je až taká dramatická, ale stojí za to ju spomenúť, lebo ukazuje ten istý vzorec, obísť fakt aj zákon a tváriť sa, že je to vybavené. Mesto vo vyjadrení tvrdí, že pri výstavbe nedošlo k porušeniu koreňovej sústavy stromov v okolí, čo znie upokojujúco, len je to odpoveď na inú otázku, než akú som položil. Podľa odborných arboristických štandardov, z ktorých vychádza aj STN 83 7010, sa za zásah do chráneného koreňového priestoru stromu považuje akákoľvek navážka zeminy, výkopová činnosť alebo prevádzka ťažkých mechanizmov, bez ohľadu na to, či sa niektorý koreň fyzicky pretrhol. Navážka zhutní pôdu, odreže korene od kyslíka a vody a strom sa začne dusiť, nie hneď, ale postupne, niekedy až o rok či dva. Norma navyše hovorí, že navážkou smie byť v chránenom koreňovom priestore prekrytých najviac 30 % plochy.
To, že sa teraz strom tvári zdravo, teda nič nedokazuje. A práve preto obyčajný človek, ktorý by chcel na vlastnej záhrade vyrúbať strom bez povolenia, riskuje pokutu takmer 10-tisíc eur, ak je firma, tak aj vyše 23-tisíc. Zákon berie ochranu drevín vážne. Otázka je, či ju rovnako vážne berie aj mesto, keď stavia samo.
Kto stráži stavbu, keď stavebník je zároveň úrad
Tu je jadro problému. Keď stavia súkromná osoba alebo firma, kontroluje ju štátny stavebný dohľad a orgán ochrany prírody, teda niekto iný ako investor. Pri stavbe mesta táto deľba rolí mizne, mesto je súčasne stavebník, cez vlastný referát životného prostredia aj ten, kto to má dozorovať, a napokon aj ten, kto na sťažnosť občana odpovedá. Nie je to nutne zlá vôľa jedného primátora, skôr štruktúra, v ktorej sú stavebník a kontrolór jedna a tá istá inštitúcia. A práve od apríla 2025 platí nový stavebný zákon prísnejšie ako kedykoľvek predtým, stavba postavená bez povolenia sa musí odstrániť na náklady stavebníka, a týka sa to rovnako rodinného domu, garáže, ako aj developerského projektu. Žiadna výnimka pre „je to len malá vec“. Prečo by teda mala platiť iná miera zhovievavosti, keď investorom je samotné mesto?
Netvrdím, že mesto konalo so zlým úmyslom, reagovalo, doplnilo oplotenie, upozornilo zhotoviteľa, a to je viac, než spravia mnohé samosprávy. Lenže odpoveď „stavba je označená“ a „korene neboli porušené“ pri fotke, ktorá nespĺňa zákonné náležitosti, a pri navážke, ktorá je podľa odbornej normy zásahom sama osebe, nie je vysvetlenie. Je to formulka, ktorá znie dobre, kým sa človek nespýta druhý raz. Koľko súkromných stavebníkov by dostalo rovnaké porozumenie, keby na mestský úrad prišli s podobnou odpoveďou? Koľko z nich by malo šancu opraviť si tabuľu dodatočne namiesto pokuty? A koľko z nich by si mohlo dovoliť tvrdiť, že korene sú v poriadku, bez toho, aby si dali urobiť posudok arboristu?
Prečo práve teraz
Ešte jednu vec tu treba povedať nahlas. Komunálne voľby sú na jeseň a projekty, ktoré sa dokončujú tesne pred nimi, mávajú jedno spoločné. Tempo ide na úkor prípravy. Netvrdím, že práve toto je ten prípad, na to by som musel vidieť do hlavy ľuďom, ktorí o termíne rozhodovali. Ale ten vzorec pozná každý, kto samosprávy sleduje dlhšie. Čím bližšie k voľbám, tým viac pások sa strihá a tým menej času zostáva na papiere, ktoré potom nikto nevidí.
Lenže tie papiere nie sú byrokracia pre byrokraciu. Odborné posúdenie ochrany drevín pred začatím prác, riadne označené a zabezpečené stavenisko, priebežný dozor nad tým, čo robí bager. To všetko existuje preto, aby sa v parku, kade denne chodia ľudia s deťmi, nikomu nič nestalo, a aby o pár rokov nezačali chradnúť stromy, ktoré tam rástli desiatky rokov. Keď sa proces preskočí, nedopláca na to ten, kto stavbu tlačil dopredu. Dopláca na to ten, kto tým parkom chodí.
Nejde mi o to, či je pumptrack dobrý nápad. Pumptrack je dobrý nápad, zapadá presne do toho, čo tento kus parku potreboval, a som rád, že to mesto posunulo z povodnej verzie na poriadnu dráhu. Ide o to, či rovnaké pravidlá platia pre každého, kto berie do rúk lopatu a bager, alebo len pre tých, ktorí nemajú vlastné mestské razítko. Zákon nemá výnimku pre toho, kto ho vymáha
Vyjadrenie mesta:
Zdroje
- Zákon č. 25/2025 Z. z., Stavebný zákon, § 40 (požiadavky na stavenisko)
- Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, § 47, § 90
- Vyhláška č. 170/2021 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o ochrane prírody a krajiny, § 22
- STN 83 7010 Ochrana prírody. Ošetrovanie, udržiavanie a ochrana stromovej vegetácie
- Pravda.sk: Chcete vyrúbať strom pred domom či na záhrade? Takéto sú pravidlá, postup a pokuty (o povinnosti odstrániť čiernu stavbu od apríla 2025)
- SITA / Bývanie Hrou: Pozor na výrub stromov, pokuta až 23 236 eur
- Vlastný podnet autora a fotodokumentácia zo staveniska, jún až júl 2026
- SME / MY Žilina: V Bytči vzniká pumptrack. Mesto investuje 135-tisíc eur (7. 7. 2026)
