Predstavte si, že si dáte vymeniť bytové jadro. Zoženiete tri ponuky, vyberiete firmu, čakáte tri týždne v prachu. Robotníci odídu, vy prídete na preberačku a vidíte, že dvere sa nedovierajú a kachlička pri vani je nakrivo. Čo urobíte?
Zavoláte ich späť. Alebo si vypýtate zľavu. V najhoršom prípade zavoláte iného majstra, ale potom idete za prvým a chcete peniaze naspäť, lebo máte záruku. Čo určite neurobíte, je, že to potichu zaplatíte druhýkrát a firme ešte poviete, že bolo všetko v poriadku.
Nikto z nás by to doma neurobil. Ani ten, kto peniaze má.
Nová hala aj opravené ihrisko sú dobrá vec a teším sa z nich rovnako ako vy. Len mi pri nich nedá nemyslieť na to, že sú z tých istých peňazí, z ktorých sa potom nedostane na niečo iné. Mestská časť je totiž náš spoločný rodinný rozpočet. Objedná sa, preberie sa, zaplatí sa, tak ako doma. A ak to funguje ako doma, tak sa na to aj pozerajme ako doma.
Mne z toho za posledné roky vychádzajú dve veci.
Prvá je o preberaní. Keď má dokončené dielo vadu, čo sa s ňou stane? Reklamovala sa u toho, kto ju spôsobil? Uplatnila sa zmluvná pokuta? Alebo sa to ticho dorobilo z ďalších verejných peňazí? Vada nie je hanba, vzniká na každej stavbe. Otázka nikdy nie je, či vznikla. Otázka je, čo sa s ňou stalo ďalej. A odpoveď na to by mala byť verejná pri každej jednej stavbe, nie vec, ktorú si musím vypýtať.
Druhá je o rozpočte ako takom. Prešiel som záverečné účty za šesť rokov, čo je nudná robota na dva mesiace večerov. Vyšlo z toho, že z každého eura, ktoré sa v Devínskej schválilo na investície, sa reálne minulo asi tridsať centov. Doma by to znamenalo, že si každý január poviete, že tento rok bude nové kúrenie, nový plot a zateplenie, a v decembri zistíte, že ste vymenili kohútik. Raz sa to stane. Šesť rokov po sebe už nie je náhoda, to je spôsob práce.
A potom je tu ešte jedna vec, ktorá mi vadí najviac. Keď sa na tieto veci spýtam, často nedostanem odpoveď. Musím sa odvolávať, znova a znova. Každé takéto kolo stojí čas úradníkov, teda zase naše peniaze. Informácia, ktorú mal občan dostať do ôsmich pracovných dní, sa vybavuje mesiace. Nebudem hádať, prečo to tak je, nemám na to doklad a nechcem nikoho osočovať. Ale viem, čo to stojí, a viem, že sa to dá robiť inak.
Nehovorím nič nové a netvárim sa, že som na niečo prišiel. Že to takto funguje, vie v Devínskej každý, kto si raz niečo vybavoval na úrade alebo videl čerstvo opravený chodník, ktorý o rok vyzeral ako predtým. Rozdiel je len v tom, že to netvrdím z hlavy. Všetko, čo tu píšem, si viete overiť sami, v mojich článkoch a dokumentoch na tejto stránke. Lenže vedieť to nestačí. Keď o probléme vie každý a roky sa nič nemení, problém nie je v tom, že sa naň neprišlo. Problém je v tom, že nie je nastavený systém, ktorý by ho podchytil sám, bez toho, aby sa musel niekto pýtať. A to je presne to, čo chcem robiť.
Nenavrhujem nič zložité ani drahé. Parkovaciu politiku riešiť, nie odkladať, lebo to je vec, ktorú v Devínskej pocíti každý deň úplne každý a roky sa presúva na ďalší rok presne tak ako tie investície. Zverejňovať preberacie protokoly a reklamácie spolu s faktúrami, aby bolo pri každej stavbe vidieť, čo sa preberalo a s čím. Uplatňovať zmluvné pokuty, nie ich odpúšťať. A odpovedať na žiadosti o informácie v lehote, aby sa občan nemusel odvolávať a aby na to úrad nemíňal viac času než na samotnú odpoveď.
To sú tri veci, ktoré nepotrebujú ani euro navyše. Potrebujú len niekoho, kto sa bude pýtať pravidelne a nahlas.
Toto nie je len o Devínskej ako mestskej časti. Časť vecí, na ktoré sa ma ľudia najviac pýtajú, mestská časť ani rozhodovať nemôže. Cesty, ktorými sa odtiaľto dostávame do mesta, patria Bratislave. Cesta smerom na Devín a most na nej patria kraju. Devínska a Devín sú od týchto volieb na mestskom lístku jeden obvod, čiže po prvý raz môžeme hovoriť jedným hlasom. Preto kandidujem na všetkých troch úrovniach, s tým istým prístupom: pýtať sa, kde tie peniaze skončili, a zverejniť odpoveď.
Preto v sobotu 24. októbra kandidujem znova. V miestnom zastupiteľstve mám číslo 11, v mestskom číslo 1 a v župe číslo 2. Kandidujem na listine Starostovia a nezávislí kandidáti, lebo samostatná kandidatúra má vysoké prekážky. Program mám svoj a nikomu nič nedlhujem. Osem rokov robím to isté aj bez funkcie.
A ešte jedna vec. Ak vás trápi niečo, čo nikto nerieši, napíšte mi na podnety@michalgasparik.sk. Nesľubujem, že vybavím všetko. Sľubujem, že sa na to pozriem a poviem vám, ako to dopadlo.
Nie preto, že by som chcel niekoho naháňať. Preto, že s obecnými peniazmi by sme mali zaobchádzať aspoň tak opatrne ako s vlastnými.
Zaplatené raz. Nie dvakrát.
