V poslednom čase sa v kampani na starostu znova spomína obchvat Volkswagenu. Padá pri tom suma okolo 25 miliónov eur a veta, že peniaze boli, len sa nevyužili. Keď počujem takú vetu, nechcem jej hneď veriť ani ju hneď vyvracať. Rád si fakty overujem, skôr ako o nich začnem hovoriť, a pri takej sume o to viac. Chcel som vedieť, ako to naozaj bolo, ako postupovala naša mestská časť a ako postupoval štát. Tak som sa spýtal mestskej časti, Úradu vlády aj ministerstva dopravy. Nie preto, že by som niekoho chcel prichytiť. Pýtať sa nie je útok. Odpovede prišli aj s prílohami a poskladal sa z nich celý príbeh.
Čo sme mohli mať
Keď vláda stavbu schvaľovala, písalo sa o novej ceste dlhej 2,8 kilometra, o okružnej križovatke napojenej na diaľnicu D4, o ďalších križovatkách s miestnymi cestami a o napojení na cestu II/505. Cieľom bolo výrazne odľahčiť Opletalovu a ulicu Jána Jonáša, cez ktoré dnes ide doprava do priemyselnej zóny. Nebol to projekt len pre Devínsku. Vláda ho schválila ako riešenie dopravnej situácie v celej severozápadnej časti Bratislavy, lebo zóna rastie, pribúdajú haly aj byty a diaľnica D4 privádza ďalšie autá.
Na stavbu vyčlenila až 24,9 milióna eur. Projekt sa začal ešte za bývalého starostu Milana Jambora, ktorý s ministerstvom dopravy podpísal zmluvu. Peniaze mali prichádzať po častiach, rok po roku, a k zmluve patril harmonogram: dokumentácia, vysporiadanie pozemkov, stavebné povolenie, súťaž na zhotoviteľa, devätnásť mesiacov stavby a kolaudácia. Celé to malo byť hotové za necelé štyri roky. Úprimne, už pri pohľade na ten harmonogram človeka napadne, či to bolo vôbec reálne. Pozemky pod stavbou nepatria mestskej časti a ich vysporiadanie malo trvať pár mesiacov. Kto niekedy riešil čo i len jeden pozemok s viacerými vlastníkmi, vie, o čom hovorím.
Čo sa naozaj stalo
Väčšinu prípravy už viedol súčasný starosta Dárius Krajčír. Mestská časť vysúťažila projektanta, dala vypracovať dokumentáciu pre územné rozhodnutie a prešla posudzovaním vplyvov na životné prostredie. Je férové povedať, že časť tohto obdobia padla do covidu, keď sa spomalilo takmer všetko, od úradov po stavebníctvo. Rovnako férové je povedať, kde sa príprava zastavila. Mestská časť mi odpísala, že „na stavbu nebolo vydané územné rozhodnutie ani stavebné povolenie“ a že „nezačala realizáciu majetkovoprávneho vysporiadania pod stavbou“. Pozemky sa teda nezačali riešiť vôbec, hoci podľa harmonogramu mali byť medzi prvými krokmi.
A čo peniaze? Tých 25 miliónov nikdy neležalo na účte mestskej časti. Podľa odpovede ministerstva dopravy dostalo samotné ministerstvo na tento projekt 6,1 milióna eur. Mestská časť z toho dostala jedinú splátku, 900 000 eur, použila z nej 300 640 eur na projektovú dokumentáciu a zvyšných 599 360 eur vrátila štátu. Ďalšie peniaze už nedostala. Zvyšných 5,1 milióna ostalo na ministerstve, ktoré ich podľa svojej odpovede nečerpalo, lebo sa v projekte nepokračovalo. V Devínskej sa teda peniaze nestratili. Spravila sa dokumentácia a tým to haslo.
Prečo to skončilo
Na túto otázku nechcem odpovedať ja, ale listy. Ministerstvo dopravy mi napísalo, že keďže mestská časť „neplnila vecný a časový harmonogram projektu podľa zmluvy“, oslovilo hlavné mesto, či by projekt neprevzalo. Primátor Matúš Vallo odpísal ministrovi dopravy listom, ktorý mi ministerstvo poslalo v prílohe:
„V súčasnosti hl. mesto SR Bratislava má alokované všetky personálne kapacity na príprave a výstavbe dopravných a bytových stavieb (…). Prevzatie kompletnej prípravy a výstavby si vyžaduje nemalé personálne kapacity (…) vrátane náročného majetkoprávneho vysporiadania keďže potrebné pozemky sú dnes vo vlastníctve tretích osôb (…). Z uvedeného dôvodu nie je možné z našej strany vyhovieť. Z rovnakého dôvodu nebolo možné vyhovieť žiadosti predsedu hospodárskeho výboru NR SR pre projekt výstavby okružnej križovatky v blízkosti závodu VW Slovakia na ulici Jána Jonáša.“
Primátor teda dal od projektu ruky preč, lebo mesto nemá dosť ľudí. A v tom istom liste odmietol aj druhú križovatku pri Volkswagene, o ktorú ho žiadal predseda hospodárskeho výboru parlamentu. Pripomenul pritom presne to, čo bolo slabým miestom od začiatku: pozemky. Potom vláda na návrh ministerstva zrušila uvoľňovanie ďalších peňazí s odôvodnením o „dočasnom pozastavení realizácie projektu z dôvodu riešenia zmeny realizátora projektu“. Ministerstvo zároveň sľúbilo, že keď nového nositeľa nájde, predloží vláde nový návrh. Na portáli vlády som taký materiál nenašiel. Slovo „dočasne“ tak trvá už niekoľko rokov.
Kto to neustrážil
Harmonogram bol od začiatku veľmi odvážny, pozemky patria iným a do prípravy vstúpil covid. Zodpovednosť však nesú dvaja.
Prvým je naše vlastné vedenie úradu. Starosta Dárius Krajčír dostal projekt do vena od predchodcu: podpísanú zmluvu s ministerstvom, schválené peniaze a harmonogram. Za jeho vedenia sa spravila dokumentácia, ale pozemky, ktoré mali byť vysporiadané medzi prvými krokmi, sa nezačali riešiť vôbec. Ministerstvo píše čierne na bielom, že mestská časť neplnila harmonogram. Keď od štátu dostanete projekt za takmer 25 miliónov, je to záväzok, nie možnosť. Postaví sa tím, stráži sa každý termín, a keď to úrad sám nezvláda, povie sa to včas nahlas a hľadá sa pomoc. Nič z toho sa v listoch nespomína.
Druhým je hlavné mesto. Rozumiem, že mesto má veľa vlastných projektov a ľudí nemá nazvyš. Ale ani tu nešlo o malé peniaze ani o malý projekt. Hlavné mesto je prirodzený nositeľ takej stavby v Bratislave. Keď mal primátor Vallo na stole projekt s hotovou dokumentáciou pre územné rozhodnutie a so štátnymi peniazmi, ktoré naň boli vyčlenené, dalo sa to riešiť aj inak než odmietnutím: posilniť tím, najať projektového manažéra na túto jednu stavbu, dohodnúť sa s krajom alebo so štátnou diaľničnou spoločnosťou. V liste je len jednoduché nie. Myslím si, že práve tu sa dal obchvat ešte zachrániť.
Ministerstvo potom nového nositeľa zjavne nenašlo a projekt za takmer 25 miliónov, ktorý mal pomôcť celej severozápadnej časti mesta, sa jednoducho vytratil. Nikto ho nedoviedol do konca a nikto neprišiel povedať, že sa končí. A to je škoda, nielen pre Devínsku, lebo doprava do zóny s ním nezmizla.
Obchvat nepostaví jeden poslanec a nepostaví ho ani samotná mestská časť, na stavbu takého rozsahu nemá dosť ľudí ani skúseností a to sa aj ukázalo. Z tých listov sa ale dá vyčítať, čo musí byť inak, ak sa k nemu raz vrátime. Stavbu musí niesť ten, kto má na ňu ľudí, teda štát, mesto alebo kraj, a mestská časť má byť partner, ktorý tlačí a stráži termíny. Cesta II/505, na ktorú sa mal obchvat napájať, patrí kraju, a preto túto otázku budem klásť nahlas v mestskom aj župnom zastupiteľstve, kam tiež kandidujem. Začať sa musí pozemkami, lebo bez nich je každá ďalšia dokumentácia len ďalší šanón do skrine. Dokumentácia za 300 tisíc je naša, mestská časť by ju mala zverejniť a písomne povedať, či s projektom ešte počíta. A rokovania o takých peniazoch patria na verejnosť. Keby sa od začiatku zverejňovalo, kto s kým rokuje a čo si sľúbili, dnes by som sa nemusel pýtať troch úradov, ako to bolo.
Odpoveď na otázku, ako to bolo s obchvatom, nie je v kampaňových vetách. Je v listoch. Peniaze sa v Devínskej nestratili. Stratil sa projekt, lebo ho neustrážila mestská časť ani hlavné mesto.
Škoda. Tá cesta by pomohla nám všetkým.
