Centrálna zóna Devínskej Novej Vsi bola v každom územnom pláne od roku 1990 oblasťou s najkvalitnejšou zeleňou, ktorá si zaslúži výnimočnú starostlivosť. Je to tak aj v roku 2026? Prechádzam štyri bloky, ku každému opisujem súčasný stav a navrhujem riešenie.
Čo sme mali v pláne
Centrálna zóna leží na spojnici starej a novej časti obce a tvoria ju štyri bloky so špecifickým charakterom a účelom: námestie Jána Kostru, kostolný kopec s cintorínom, Hradištná so sídliskom Stred a priľahlá časť Istrijskej ulice.
V roku 1991 zadalo prvé obecné zastupiteľstvo a útvar architekta DNV spracovanie rozsiahleho dokumentu Generel zelene MČ DNV. Obec sa ním zhruba do roku 2010 striktne riadila. Z tohto obdobia pochádzajú všetky vzrastlé lipové aleje (kostolný kopec, Pod lipovým, Eisnerova), sídliskové stromové skupiny a solitéry, tieniaca zeleň na parkoviskách aj účelové výsadby proti hluku a prachu.
Zásadným prvkom mal byť biokoridor: pás kvalitnej, pestrej zelene, najmä stromov, vedúci od masívu Kobyly do stredu obce. Mal byť dostatočne široký, aby zabezpečil bezpečnú migráciu vtáctva a drobných živočíchov, poskytol chodcom a cyklistom tienenú cestu zo sídliska k cyklomostu a bol rozoznateľný objemom aj estetickou kvalitou.
Generel uprednostňoval výsadby pod odborným vedením a dohľadom, ktoré zároveň zodpovedajú potrebám obyvateľov jednotlivých blokov. Zeleň má tieniť, izolovať od hluku, prachu, pouličných lámp, áut a parkovísk a zadržiavať vodu v krajine. Samostatným odporúčaním bola postupná premena veľkých trávnikov na kvetové lúky, výsadba jarných cibuľovín a letničiek, kvetinové žardiniéry na spevnených plochách, drobné objekty so zelenými strechami a vodné prvky: dažďové záhrady, jazierka, fontány.
Čo sa stalo po roku 2012
Toľko k plánom. Zrušením útvaru architekta a nástupom nového vedenia obce a zastupiteľstva sa definitívne stratila kontrola nad dodržiavaním záväzných častí generelu. Jeho zásady, prijaté formou všeobecne záväzného nariadenia, sa začali nielen ignorovať, ale zásadne porušovať. Podrobný popis nedostatkov, chýb a katastrofálnych krokov v starostlivosti o zeleň za posledných 15 rokov by bol dlhý, preto mapujem tie najzávažnejšie.
Blok 1: Námestie Jána Kostru
Súčasný stav. Na lipovú alej ulíc Eisnerova a Pod lipovým (popri pošte) mal prirodzene nadviazať biokoridor v 30 až 50 m širokom pruhu ochranného pásma cintorína smerom k sídlisku Hradištná. Pešia trasa a cyklopruh v tomto páse mali mať oddychové prvky a drobnú architektúru.
Vedenie obce pred desiatimi rokmi v tomto páse postavilo veľkokapacitné parkovisko, pod zámienkou budovania „spevnenej plochy“. Urobilo to v rozpore so všetkými územnými plánmi, necitlivo, bez povolenia a v rozpore s tromi záväznými predpismi. Chodci tak chodia po najstaršom a najhoršom chodníku v obci, zovretí medzi plotom cintorína a výfukmi áut, v smere od nového sídliska do starej obce.
Situáciu zhoršuje odumierajúce stromoradie agátov za plotom cintorína. Novú výsadbu stromov na cintoríne pritom správca zakázal.
Riešenie. Čiastočne by pomohlo zrušiť každé štvrté státie a nahradiť ho výsadbovou kójou pre listnatý strom. Lepšie je odstrániť celú pravú časť parkoviska a nahradiť ju pásom zelene s chodníkom pre peších a cyklopruhom.
V rámci legalizácie parkovísk sa dá parkovisko zokruhovať s ulicou M. Marečka (poza OC Kraj) a chýbajúce odstavné plochy dobudovať medzi novou cestou a plotom Domova pre seniorov. Uvoľní sa tým makadamová plocha v strede námestia, kde sa so súhlasom obce divoko parkuje a ktorá je dnes pre chodcov prekážkovou dráhou.
Na riešenie samotného námestia netreba čakať na dokumentáciu ani investora. Stačí postupne riešiť jeho okraje, uľahčiť peší pohyb, spracovať parkovaciu politiku a určiť pravidlá parkovania v tomto priestore.
Celý priestor bol už v 90. rokoch projekčne spracovaný v ateliéri viedenského architekta Gustáva Peichla a mal aj potenciálneho investora. Dnes sa na zahusťovanie výstavby a vzhľad námestia pozeráme inak. Verejnosť uprednostňuje centrálny park a postupnú výstavbu komunitného centra s plochami na oddych, zábavu, workout, kultúrne podujatia a trhy, s množstvom zelene, vody a drobnej architektúry. Básnik Ján Kostra si zaslúži, aby sme ho pripomenuli láskyplne a vdýchli tomuto priestoru poéziu.
Blok 2: Kostolný kopec a cintorín
Súčasný stav. Kostol sv. Ducha, jediná národná kultúrna pamiatka obce, bol od začiatku práce prvého zastupiteľstva pod zvýšeným zreteľom vedenia obce. Pre nepamätníkov: interiér, exteriér aj okolie kostola boli v schátralom stave. Okolo viedli len prašné cesty a cestičky, zeleň tvorili dve lipy zo severnej strany, niekoľko nevhodných ihličnanov, brezy, kríky, zdevastovaný trávnik a schátralé sochy.
Pravidlá financovania vtedy umožňovali investovať do majetku iných subjektov, preto sa obec sústredila na okolie kostola, ktoré bolo a zostáva cenným verejným priestranstvom. Vybudovala cestu a chodníky Hradištnej ulice, spevnila svahy kamennými múrmi a schodmi, položila kvalitnú zámkovú dlažbu, opravila sochy a kaplnku a doplnila lavičky a zeleň, najmä lipovú alej.
Kopec dnes ešte plní svoje základné funkcie, ale rýchlo stráca kvalitu a estetickú hodnotu. Príčinou je dvadsať rokov zanedbaná údržba liporadia, podsadba plazivými tujami a ihličnanmi a chýbajúca pravidelná starostlivosť o formu a kompozíciu priestoru.
Riešenie. Pri revitalizácii treba vychádzať z toho, že ochranné pásmo národnej kultúrnej pamiatky, stanovené zákonom, sa tu dlhodobo ignoruje.
- Čo najskôr odstrániť náletové agáty, ktoré sa ujali na neudržiavaných miestach aleje. Prerastajú a deformujú koruny líp, ktoré strácajú typický guľovitý tvar aj odolnosť.
- Stromy odborne prerezať a upraviť ich tvar. Na to treba najať skutočne renomovanú firmu, nie miestnu organizáciu, lebo okrem stavu a veku stromov treba posúdiť aj estetickú hodnotu priestoru pri pamiatke.
- Stromoradie oživiť jasným rozlíšením kmeňov a korún tak, aby nezakrývalo vchod a vežu kostola, ale podčiarklo ich architektúru.
- Orezať plazivé tuje a ihličnany v podnoži aleje. Pôsobia nevkusne, zachytávajú odpad, znepriehľadňujú priestor a ukrajujú z trávnikov, ktoré mali byť základom kompozície.
- Obnoviť trávnik s pravidelnou údržbou, ktorá zabráni opätovnému zakoreneniu náletov, a lipám zriadiť pomocné zavlažovanie: vyčistiť a prehĺbiť závlahové jamy, osadiť vaky.
Takto udržiavaný priestor sa sprehľadní, získa pôvodnú kvalitu a stane sa opäť hodnotným miestom na oddych a prechádzky.
Cintorín je samostatná kapitola. Pôvodná zeleň sa vytráca, kvalitné aj menej vhodné stromy poškodzuje vek. Pribúda zakrytých hrobových miest bez údržby s betónovými lemovaniami, svojpomocných lavičiek a skládok odpadu po kamenárskych firmách. To všetko postupne zhoršuje vzhľad cintorína, jeho funkciu aj klímu tohto miesta.
Riešenie. Jednoznačne určiť pravidlá výsadby, údržby a ochrany zelene cintorína. Zásadne by pomohli stromoradia na hlavnej osi cintorína v tvare písmena T. Nie objemné koruny gaštanov, líp či platanov ako na starých cintorínoch, ale jemnejšie formy do výšky 3 až 5 m: divoká hruška, sakura, tamariška, cyprusy, magnólie alebo panašované druhy.
Množia sa neakceptovateľné zámery zrušiť 50-metrové ochranné pásmo cintorína. Miestne zastupiteľstvo by sa malo v prvom rade zaoberať tým, ako rešpektovať jeho pôvodný účel a skvalitniť zostávajúcu voľnú plochu, nie ako ju opäť zmenšiť.
Blok 3: Hradištná a sídlisko Stred
Súčasný stav. Najstaršie sídliská z rokov 1967 až 1977 majú svojpomocnú výsadbu drevín a krovín s neskoršou dosadbou, ktorá dodnes izoluje, tieni a skrášľuje. Druhy sú rôznorodé a v rozličnom stave, väčšina stromov je bez pravidelnej údržby a bez doplňujúcich kompozičných prvkov.
Trávniky sú nekvalitné, nerovné a prerastené burinou. Kosia sa v nevhodnom počasí strunovými vyžínačmi „na koreň“, tráva sa šokuje, hynie a uvoľňuje miesto burine. O niekoľko predzáhradiek sa stará malá skupinka obyvateľov, bez podpory či motivácie obce.
Pri obnove zelene sa tu vysadilo niekoľko stromov v skupinkách alebo v náznaku stromoradia, bez kontinuity a bez toho, aby výraznejšie tienili chodníky. Pritom práve Hradištná s napojením na vnútroblok sídliska Stred mala byť podľa generelu pokračovaním biokoridoru z Kobyly k alúviu Moravy. Opäť chýbajú aleje, kvalitné trávniky a koordinácia s potrebami obyvateľov.
Tohtoročná výsadba ihličnanov koncom mája 2026, tesne pred nástupom horúčav, dopadla katastrofálne. Vo výsadbových jamách sa nevymenila zemina, ignorovalo sa ročné obdobie, chýbali zalievacie pomôcky a polievalo sa nepravidelne. Do dvoch týždňov zahynula tretina stromov a zvyšok postupne chradne.
Riešenie. Blok si zaslúži zelené prvky, ktoré budú v prvom rade plniť úžitkovú funkciu.
- Obec môže spolupracovať so samosprávou bytových domov a motivovať obyvateľov, aby chránili a udržiavali zeleň pri vchodoch.
- Postupne zakladať nekosené kvetinové lúky, záhony, rozáriá, funkčné aleje a dažďové záhrady.
- Miestna firma by mala mať harmonogram prác, odborný a kontrolovaný prístup zamestnancov a údržbu prispôsobenú vegetačnému obdobiu a stavu porastov.
Práve prístup obce k správe zelene a jej zamestnancov k jej ošetrovaniu spôsobuje pokračujúcu devastáciu ekologického potenciálu centrálnej zóny.
Pasportizácia. V rámci údržby treba urobiť novú pasportizáciu plôch zelene. Ich plocha sa radikálne zmenšila výstavbou nelegalizovaných odstavných plôch a celková výmera nezodpovedá peniazom, ktoré sa na údržbu čerpajú z rozpočtu obce.
V tomto priestore je aj najhorší, najviac zanedbaný pozemok v správe mestskej časti, dokonca so skládkou odpadu: za plotom pri spojovacom chodníku medzi Hradištnou, Uhroveckou a Kalištnou. Mohla by tu vzniknúť komunitná záhrada.
Blok 4: Priľahlá časť Istrijskej
Súčasný stav. Úsek od križovatky Eisnerova a Istrijská po ulicu Na Mýte tvorí najstaršia uličná zástavba obce, rušná dopravná tepna a zeleň súkromných záhrad a vnútroblokov kultúrnych, obchodných a zdravotníckych zariadení. Väčšinu zelene popri ceste spravuje magistrát. Pôvodné ovocné stromy tu postupne nahrádza okrasná zeleň a nekosené plochy lúčnej a záhradnej vegetácie bez údržby.
Riešenie. Tento úsek bol architektonicky a v súlade s generelom vyriešený pred pätnástimi rokmi v zámere Predmostie cyklomostu Slobody z programu Phare, ktorý spájal BSK a eurofondy. Po zmene vedenia obce zostal bez povšimnutia.
Mestská časť môže iniciovať skvalitnenie týchto plôch. Predovšetkým by sa však mala starať o dosadbu a údržbu zelene na pozemkoch, ktoré spravuje, najmä na dvoroch a nádvoriach svojich budov a zariadení. Táto zeleň nadobúda pri zmene klímy nový význam a zaslúži si osobitnú pozornosť aj pre podujatia, ktoré sa tu konajú.
Pri takýchto objektoch má vedenie obce šancu ukázať verejnosti, ako uvažuje: zaviesť nové spôsoby hospodárenia s vodou, prirodzené chladenie fasád a striech zelenými stenami a strechami, dažďové záhrady. A byť tak vzorom ekologického myslenia pre obyvateľov.
Záver
Generel zelene obsahuje množstvo odporúčaní, ako vegetačný fond obce zachovať a postupne zlepšovať. Zásadnou a neobíditeľnou podmienkou je prepojiť zelený masív Karpát, Devínsku Kobylu, so vzácnym ekosystémom alúvia Moravy. Myšlienka tohto biokoridoru bola kedysi úspešne uvedená do života. Je otázne, či nájde dosť zástancov a prežije ďalšiu generáciu predstaviteľov obce.
Tri návrhy z generelu, ktoré stále platia
- Zelená lávka pre peších a cyklistov: premostenie Eisnerovej ulice s plynulým napojením na námestie J. Kostru, s využitím sklonu terénu, v predĺžení lipovej aleje za poštou.
- Živá voda v ochrannom pásme cintorína: pozdĺž pešej a cyklotrasy kaskáda nádrží a bazénikov na osvieženie, symbol rieky Moravy a spájania obyvateľov starej a novej obce.
- Dažďové záhrady pri objektoch, kde dažďové zvody vedú po vonkajšej strane fasády, alebo zachytávanie vody pred odvedením do kanalizácie.
Obrázky a fotodokumentácia: archív autorky.
