Deti sa zdôverujú umelej inteligencii. Vieme, čo im odpovedá?

by MichalGasparik
6 min. 🕑
Ruka drží smartfón, nadpis Aj deti majú právo na súkromie. Nezverejňujme to, čo ich môže ohroziť

Dnes je Svetový deň detí. U nás si deti pripomíname 1. júna, svet 20. novembra, lebo v tento deň v roku 1989 prijalo Valné zhromaždenie OSN Dohovor o právach dieťaťa. Jeho článok 16 hovorí, že „žiadne dieťa nesmie byť vystavené svojvoľnému zasahovaniu do svojho súkromného života“. Keď ho písali, nikto netušil, že raz bude dieťa viesť najdôvernejšie rozhovory s programom v mobile a jeho fotka z besiedky sa za pár eur dá zmeniť na čokoľvek.

Ochrana detí na internete sa preto dnes nekončí pri tom, čo o nich zverejníme. Rovnako dôležité je, čo sa k nim cez telefón dostane a s kým, alebo s čím, sa rozprávajú.

Dohovor o právach dieťaťa: článok 16 súkromie, článok 3 záujem dieťaťa ako prvoradé hľadisko, článok 12 právo dieťaťa vyjadriť názor. Komentár OSN č. 25 uvádza medzi hrozbami pre súkromie detí aj rodičov, ktorí zdieľajú ich fotky.
Dohovor o právach dieťaťa (104/1991 Zb.) a Všeobecný komentár Výboru OSN č. 25 (2021)

Fotka ako surovina

V septembri 2023 sa v španielskom mestečku Almendralejo začali medzi deťmi šíriť nahé fotky asi dvadsiatich dievčat z miestnych škôl. Ani jedna nebola skutočná. Chlapci zobrali dievčatám tváre z profilov na sociálnych sieťach a aplikácia s umelou inteligenciou dorobila zvyšok. Začiatkom roka 2026 to isté na požiadanie robil aj chatbot Grok na sieti X. „Vyzliekal“ ľudí na bežných fotkách vrátane maloletých a Európska komisia otvorila vyšetrovanie. Americká organizácia Thorn zistila, že každý ôsmy mladý človek vo veku 13 až 20 rokov pozná niekoho, z koho niekto vyrobil falošný nahý obrázok.

1 z 8 mladých ľudí pozná niekoho, z koho niekto vyrobil falošný nahý obrázok. 1 z 5 si myslí, že je to legálne. 34 % obetí to povedalo rodičovi. Prieskum Thorn, 2025.
Prieskum Thorn medzi 1 200 mladými ľuďmi vo veku 13 až 20 rokov, marec 2025

Surovinou je pritom obyčajná fotka z besiedky alebo zo športového dňa, ktorú škola dala do verejnej galérie a rodič na Facebook. Nemecký Telekom už v roku 2023 kampaňou s deepfake videom deväťročnej Elly upozornil, že priemerné dieťa má do piatich rokov na internete okolo 1 500 fotiek, ktoré o ňom zverejnili iní. Fotka, na ktorej je dieťa rozpoznateľné, je osobný údaj. Škola na jej zverejnenie podľa metodiky Úradu na ochranu osobných údajov SR spravidla potrebuje súhlas rodiča a ten má byť konkrétny, takže jeden všeobecný podpis pri zápise na celé roky ťažko postačí.

Päť otázok pred zverejnením fotky dieťaťa: rozpoznateľnosť, meno pri fotke, verejná galéria, konkrétny súhlas rodičov, doba zverejnenia. Ak sa objaví falošný obrázok: nešírte ho, nesťahujte ho, nahláste ho na Stopline.sk alebo polícii 158 a podržte dieťa.
Spracované podľa ÚOOÚ SR, írskeho úradu na ochranu údajov a Stopline.sk

Kamarát, ktorý má vždy čas

Druhé riziko je menej viditeľné. Deti sa s umelou inteligenciou neučia len písať úlohy, ale aj rozprávať. Prieskum Common Sense Media medzi viac ako tisíckou amerických tínedžerov v roku 2025 ukázal, že 72 percent z nich už vyskúšalo takzvaného AI spoločníka, teda chatbota, ktorý sa správa ako kamarát, a viac ako polovica ho používa pravidelne. V Británii používa chatboty 64 percent detí vo veku 9 až 17 rokov. Viac ako tretina z nich má pocit, že sa rozpráva s kamarátom, a každé ôsme uviedlo, že sa nemá s kým iným porozprávať.

Slovensko nie je výnimkou. Vo výskume Katolíckej univerzity v Ružomberku a Centra bezpečného internetu medzi 1 731 mladými vo veku 12 až 19 rokov uviedlo 14 percent tých, ktorí s chatbotom písali, že im umelá inteligencia pomáha, keď sú osamelí alebo smutní. Podľa prieskumu agentúry Ipsos sa pätina mladých už umelej inteligencii zverila s intímnym problémom.

Deti a chatboty: 72 % amerických tínedžerov vo veku 13 až 17 rokov vyskúšalo AI spoločníka (Common Sense Media 2025), 35 % britských detí, ktoré používajú chatboty, má pocit, že sa rozprávajú s kamarátom (Internet Matters 2025), 14 % mladých Slovákov vo veku 12 až 19 rokov, ktorí písali s chatbotom, hovorí, že im AI pomáha, keď sú osamelí alebo smutní (KU Ružomberok a CBI 2025).
Zdroj: Common Sense Media, Internet Matters, KU Ružomberok a Centrum bezpečného internetu, 2025

Keď odpoveď ublíži

Chatbot nemá zlý úmysel. Je to program postavený tak, aby bol príjemný a udržal rozhovor, a práve preto dieťaťu často povie to, čo chce počuť. Organizácia Center for Countering Digital Hate v lete 2025 testovala ChatGPT tak, že jej výskumníci vystupovali ako trinásťroční. Viac ako polovicu z 1 200 odpovedí označila za nebezpečné. Týkali sa sebapoškodzovania, drog aj extrémnych diét. ChatGPT si vtedy pri registrácii pýtal len dátum narodenia a neoveroval ho. Britská organizácia Internet Matters pri vlastnom testovaní narazila na nepresné aj vekovo nevhodné odpovede. Pritom 40 percent detí, ktoré chatboty používajú, nemá žiadne obavy riadiť sa ich radami.

Agentúra Reuters v auguste 2025 zverejnila interné pravidlá spoločnosti Meta, podľa ktorých smeli jej chatboty viesť s deťmi „romantické alebo zmyselné“ rozhovory. Meta tieto pasáže odstránila až po otázkach novinárov. Najvážnejšie prípady skončili na súdoch. Rodiny z viacerých amerických štátov žalovali Character.AI a Google, že ich deťom chatboty ublížili, v niektorých prípadoch tragicky. V januári 2026 sa firmy s rodinami dohodli na urovnaní a Character.AI už od novembra 2025 nedovoľuje neplnoletým voľné rozhovory so svojimi postavami.

Čo sa mení

Firmy aj štáty začínajú reagovať. ChatGPT má od septembra 2025 rodičovskú kontrolu: rodič si prepojí účet s dieťaťom, nastaví čas, kedy sa chatbot nedá používať, vypne pamäť či generovanie obrázkov a dostane upozornenie, ak systém zachytí známky vážnej tiesne. Od začiatku roka 2026 sa ChatGPT snaží odhadnúť vek používateľa aj sám a tým, ktorí sú pravdepodobne neplnoletí, zapne prísnejšie pravidlá. New York 28. októbra 2026 zakázal chatbotom tváriť sa pred deťmi ako človek, nabádať ich k sebapoškodzovaniu alebo k tomu, aby rozhovory tajili pred dospelými. Európska komisia v septembri navrhla takzvaný Kids Act, podľa ktorého by mali byť AI spoločníci pre neplnoletých štandardne vypnutí. Zatiaľ je to však len návrh a jeho schvaľovanie potrvá.

Súkromie neznamená nevšímavosť

Tu prichádza ťažšia otázka. Ak má dieťa právo na súkromie, smie rodič vedieť, čo má v telefóne? Výbor OSN pre práva dieťaťa v roku 2021 napísal, že sledovanie detí v digitálnom prostredí nemá prebiehať plošne ani bez ich vedomia a dohľad rodičov má byť primeraný veku a vyspelosti dieťaťa. Nejde teda o tajné čítanie správ. Ide o to, aby sme vedeli, ktoré aplikácie a chatboty dieťa používa, s kým si píše a na čo sa chatbotov pýta.

Internetová poradňa IPčko odporúča pýtať sa nielen na to, koľko času dieťa na telefóne trávi, ale najmä ako a na čo umelú inteligenciu používa. Rodičovskú kontrolu sa oplatí nastaviť spolu s dieťaťom a vysvetliť mu prečo. Treba mu povedať, že chatbot nie je človek ani lekár, že sa môže mýliť a že s vážnymi vecami má prísť za dospelým.

Technológia sa nedá zastaviť. Dá sa však ustrážiť.

Súkromie je právo dieťaťa. Pozornosť je naša povinnosť.

Zdroje

Prečítajte si