Výrobcovia zmesí medu musia na etikete vymenovať všetky krajiny, v ktorých bol med získaný, a pri každej uviesť jej percentuálny podiel. Pravidlo platí od 14. júna 2026, no do obchodov sa naplno dostáva až v týchto týždňoch, keď sa vypredávajú staré zásoby. Na sociálnych sieťach sa preto šíria fotografie pohárov s údajmi ako „Slovensko 30 %, Moldavsko 25 %, Ukrajina 25 %, Čína 20 %“, pod ktorými sa hromadia stovky komentárov.
Koniec zmesi z EÚ a mimo EÚ
Zmena vychádza z európskej smernice 2024/1438, známej ako raňajková smernica, ktorá sprísnila pravidlá pre med, džemy, ovocné šťavy a sušené mlieko. Slovensko ju pre med prevzalo do vyhlášky ministerstva pôdohospodárstva č. 41/2012 Z. z. o mede, ktorú novelizovala vyhláška č. 102/2025 Z. z. s účinnosťou od 14. júna 2026.
Doteraz stačilo, ak výrobca na zmes napísal „zmes medov z krajín EÚ a krajín mimo EÚ“. Zákazník z takého údaja nevedel zistiť, či kupuje prevažne domáci med, alebo dovoz s malým podielom európskeho. Podľa novej úpravy musia byť krajiny pôvodu uvedené v hlavnom zornom poli etikety, v zostupnom poradí podľa hmotnostného podielu a s percentom pri každej z nich. Odchýlka môže byť najviac 5 % a podiel sa počíta z dokumentácie o vysledovateľnosti, ktorú musí prevádzkovateľ viesť. Pri baleniach s obsahom do 30 gramov môžu byť krajiny nahradené dvojpísmenovým kódom, napríklad SK, UA alebo CN.
Smernica dávala členským štátom možnosť obmedziť povinné percentá len na štyri krajiny s najväčším podielom, ak spolu tvoria viac ako polovicu hmotnosti. Slovenská vyhláška túto výnimku neobsahuje, na slovenských etiketách preto musia byť uvedené všetky krajiny. Vzdať sa jej podľa nemeckého zväzu včelárov ohlásili aj Rakúsko a Maďarsko.
Rovnaké pravidlá platia v celej Únii. V Česku sa na sociálnych sieťach šíri etiketa so zložením „Česko 47 %, Moldavsko 21 %, Ukrajina 16 %, Uruguay 8 %, Čína 8 %“.
Staré etikety ešte z obchodov nezmiznú
Vyhláška obsahuje prechodné ustanovenie. Med označený do 13. júna 2026 sa môže predávať až do vypredania zásob. Zákazníci sa preto ešte nejaký čas stretnú aj s pôvodným označením zmesi. Nejde o porušenie predpisov.
Európska komisia v marci otvorila konanie proti jedenástim členským štátom vrátane Slovenska, Česka a Poľska, pretože smernicu neprebrali do termínu v polovici decembra 2025. Ministerstvo pôdohospodárstva podľa STVR uviedlo, že všetky predpisy sú prijaté a platia od 14. júna 2026, a že to Komisii vysvetlí.
Dodržiavanie pravidiel kontroluje Štátna veterinárna a potravinová správa SR. Spotrebitelia jej môžu poslať podnet, ak nájdu med vyrobený po 14. júni bez uvedených krajín a percent alebo s údajmi mimo hlavnej strany etikety.
Polovica dovozu pod podozrením
Sprísnenie súvisí s rozsiahlym falšovaním medu. Európska komisia v rokoch 2021 a 2022 otestovala v rámci akcie From the Hives 320 vzoriek medu dovezeného do EÚ. Pri 147 z nich, teda 46 %, našla stopy cudzích cukrov, čo naznačuje riedenie sirupom. Zo vzoriek z Číny bolo podozrivých 74 %, z Turecka 14 z 15. Komisia zároveň upozornila, že testy boli kvalitatívne a neurčili, koľko sirupu med obsahoval.
Slovensko má podľa Slovenskej poľnohospodárskej univerzity viac ako 20 tisíc včelárov, domáca produkcia však spotrebu nepokrýva a med sa musí dovážať. Róbert Chlebo zo SPU pre STVR označil zmenu za krok k väčšej transparentnosti, no podľa neho ide len o prvý krok proti falšovaniu. Názov krajiny totiž neprezradí, od ktorého výrobcu med pochádza. Odborníci preto odporúčajú uprednostniť med z jednej krajiny, ideálne od slovenského včelára, ktorý musí na obale uviesť svoje meno a adresu.
Na čo sa pozerať pri nákupe
Rozhodujúci je riadok s krajinami pôvodu. Obrázky krajiny, tradičný dizajn alebo slovenský názov značky o pôvode medu nič nehovoria. Údaj o tom, že med bol plnený na Slovensku, alebo adresa slovenskej firmy určujú len miesto stáčania, nie miesto, kde med zbierali včely.
Pri zmenách ceny sa oplatí porovnať starú a novú etiketu. Povinnosť zverejniť zloženie môže výrobcov motivovať upraviť pomer krajín tak, aby zoznam pôsobil priaznivejšie, čo sa môže prejaviť aj na cene. Pri konkrétnych výrobkoch to však zatiaľ nie je doložené a cenu medu ovplyvňujú aj ďalšie faktory, napríklad úroda a výkupné ceny.
Percentá na etikete pritom nie sú zárukou kvality. Ukazujú, odkiaľ med pochádza, nie či bol riedený.
Zdroje
- Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1438 (raňajková smernica), EUR-Lex
- Vyhláška MPRV SR č. 102/2025 Z. z., ktorou sa mení vyhláška č. 41/2012 Z. z. o mede, Slov-Lex
- Vyhláška č. 41/2012 Z. z. o mede v znení účinnom od 14. 6. 2026, Slov-Lex
- Európska komisia: koordinovaná akcia From the Hives (2021 až 2022)
- STVR: Pôvod medu v obchodoch bude jasnejší a priamo na obale (jún 2026)
- STVR: Raňajkový zákon prináša spotrebiteľom viac informácií o potravinách (marec 2026)
- Deutscher Imkerbund: stanovisko k novej smernici o mede (možnosť štyroch krajín)
- Titulný obrázok a grafiky: Michal Gašparík
- Fotografie etikiet: verejné príspevky na Reddite (r/Slovakia) a LinkedIne, november 2026
