Dostali sa mi do rúk dve knihy kroniky Devínskej Novej Vsi. Písané rukou, atramentom, riadok za riadkom. Kronikár si sadol k stolu a zapísal, čo sa v obci za rok stalo: kto sa narodil, čo sa postavilo, aká bola úroda, ktorý spolok vznikol. Nepísal to pre seba. Písal to pre nás.
Lenže rukopis v knihe si prečíta ten, kto tú knihu drží v ruke. Nikto iný. A tak som si položil otázku, ktorá sa mi v hlave vracia pri každom takomto dokumente: prečo to nemôže vidieť každý?
Odteraz môže. Na adrese kronika.dnv.michalgasparik.sk je kronika Devínskej Novej Vsi, prepísaná z rukopisu do textu, v ktorom sa dá hľadať.
Prečo som to robil
V Devínskej som vyrastal a už dvadsať rokov sa venujem tomu, čo sa v nej deje. Väčšinu z toho času trávim nad dokumentmi, ktoré nikto čítať nechce: záverečné účty, zmluvy, faktúry, rozhodnutia. Kronika je iný druh dokumentu. Nehovorí o tom, kto čo minul, ale o tom, kto sme. A práve preto ma prekvapilo, ako málo ľudí ju kedy držalo v rukách.
Každá obec má povinnosť viesť kroniku. Nikde však nie je napísané, že ju má niekto aj čítať. Ja som ju čítať chcel. Nie počas tých pár dní v roku, keď ju miestny úrad vystaví, ale doma, v pokoji, keď mám čas. A keď som sa do nej začítal, našiel som veci, ktoré ma bavili. Napríklad že dobrovoľný hasičský zbor v Devínskej vznikol podľa kroniky v roku 1880, dobové pramene však hovoria o roku 1877. Alebo že v roku 1840 dostal Alexander Tertina šľachtický titul s prídomkom „de Dévény-Újfalu“, teda „z Devínskej Novej Vsi“. Latinskú listinu som si dal preložiť a prečítal ju celú. Sú to drobnosti. Ale sú to naše drobnosti a niekto by ich mal poznať.
Ako to vzniklo
Nebudem predstierať, že som každú stranu prepísal ručne. Neprepísal. Rukopis som naskenoval a prepis urobila umelá inteligencia, ktorú som potom stranu po strane kontroloval a opravoval. Aj tak to trvalo pol roka. Po večeroch, po práci. Bez umelej inteligencie by to trvalo roky a možno by som sa do toho ani nepustil.
Nerobil som to pre seba. Robil som to pre vás. Aby si kroniku mohol prečítať každý, koho zaujíma, kde býva, a nie len ten, kto sa dostane ku knihe.
Toto je vec, ktorú robím rád a dlho: beriem dáta, ktoré niekde ležia, a dávam ich do podoby, v ktorej sú ľuďom užitočné. Rovnako vznikol vyhľadávač nezistených vlastníkov pôdy. Keď Slovenský pozemkový fond prvýkrát zverejnil zoznam takzvaných nezistených vlastníkov, teda ľudí, ktorých pôda sa vedie na fond, lebo štát nevie, komu patrí. Zoznam mal milióny riadkov v podobe, v ktorej sa bežný človek nedopátral k vlastnému dedovi. Do dvoch týždňov som mal prvú verziu vyhľadávača na zoznamnezistenychvlastnikov.michalgasparik.sk, kde stačí zadať meno a obec. Dnes je v ňom 4 951 155 záznamov a aktualizujem ho každý mesiac. Rovnako vznikol portál Financie DNV, kde sú faktúry, zmluvy a rozpočet mestskej časti na jednom mieste. A rovnako vznikla aj táto kronika.
Digitálne technológie ma živia a bavia. Ale nebavia ma samé o sebe. Bavia ma vtedy, keď z nich vznikne niečo, čo pred tým neexistovalo a čo niekomu pomôže. Takéto zlepšováky nikto nezadá a nikto za ne nezaplatí. Robím ich, lebo mi to dáva zmysel.
Čo chýba
Kronika na webe končí tam, kde končia knihy, ktoré mám. Novšie zväzky som si vyžiadal od mestskej časti podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Samotnú kroniku úrad nesprístupnil, dozvedel som sa len to, že zápisy sú rukopisné, prílohy sa k nim nevedú a zápis za minulý rok zatiaľ vyhotovený nie je. Proti nesprístupneniu som sa odvolal a čakám na rozhodnutie.
Nechcem z toho robiť kauzu. Kronika nie je tajný dokument, je to pamäť obce, a tá patrí obci. Verím, že sa to dorieši a že raz bude na jednom mieste celá, od prvého zápisu po ten posledný. Kým sa tak nestane, bude tam aspoň to, čo mám.
Prečo to hovorím práve teraz
Lebo je to o tom istom, o čom hovorím dvadsať rokov. Informácia existuje. Leží v skrini, v šanóne, v databáze. Len ju niekto musí zobrať a poctivo podať ľuďom, ktorým patrí. Či je to kronika, rozpočet alebo zoznam vlastníkov pôdy, princíp je rovnaký.
Nechcem Devínsku odovzdať ďalším generáciám len s opravenými chodníkmi. Chcem im ju odovzdať aj s pamäťou. Aby vedeli, odkiaľ sú.
Kroniku nájdete na kronika.dnv.michalgasparik.sk. Ak v nej nájdete chybu v prepise, alebo máte doma niečo, čo do nej patrí, napíšte mi na podnety@michalgasparik.sk.
