Na Slovensku sa blíži legislatívna zmena, ktorá môže radikálne zmeniť pravidlá hry v stavebníctve, a nie práve k lepšiemu. Už o tri týždne, presne 31. marca 2025, stratí mestská a miestna samospráva právomoc vykonávať štátny stavebný dohľad.
Čo to znamená v praxi?
Ak niekto začne nelegálne stavať, akoby sa nič nestalo, šanca, že zasiahnu úrady, sa dramaticky znižuje. Doteraz mohla samospráva zakročiť, keď sa niekde zjavila čierna stavba. Či už išlo o obrovskú vilu v chránenom území, neohlásenú nadstavbu v historickom centre alebo garáže vyrastajúce na cudzom pozemku bez súhlasu majiteľa. Po novom však bude jediným riešením podať podnet na Regionálny úrad územného plánovania a výstavby. To však znamená byrokratické prieťahy a často aj nekonečné čakanie.
Predstavte si napríklad suseda, ktorý si začne v noci betónovať základ pre nový „sklad“ – v skutočnosti neohlásený penzión s desiatkami izieb. Alebo developera, ktorý v rozpore s územným plánom rozbehne výstavbu obrovskej bytovky na mieste určenom pre park. Kým sa úrady rozhýbu, môže byť stavba hotová a vtedy už s ňou nikto nič neurobí. Demolácie nelegálnych stavieb na Slovensku sú skôr raritou než pravidlom.
Znepokojivá je aj situácia v Bratislave, kde je stavebný boom najvýraznejší. S plánovaním zrušením Slovenskej stavebnej inšpekcie existuje reálne riziko, že nebude mať kto riešiť podnety, ktoré boli podané pred 31. marcom 2025. Ak sa zamestnanci nepresunú na nový úrad, môžeme sa dočkať obdobia úplnej beztrestnosti pre tých, ktorí sa rozhodnú ignorovať zákony.
Tento vývoj signalizuje nebezpečný trend, namiesto efektívneho a spravodlivého stavebného dozoru sa otvára priestor pre divoké budovanie bez pravidiel.
A to nie je prvý prípad, keď sa v našej krajine rozkladajú systémy, ktoré by mali zaisťovať spravodlivosť. Príkladom je aj prípad Milana Jambora, bývalého starostu Devínskej Novej Vsi, ktorý sa v roku 2018 priznal k nepriamej korupcii. Ponúkal úplatok za vydanie povolenia na zhodnocovanie odpadu, no namiesto skutočného trestu dostal len pokutu 3 000 eur. Táto suma je v porovnaní s následkami korupcie smiešna a vysiela signál, že podvádzanie sa u nás vlastne oplatí. A dnes? Pán Jambor pôsobí na miestnom úrade v Bratislave, v mestskej časti Nové Mesto, kde na základe dohody o vykonaní práce koordinuje procesy a prípravu investícií. Napriek svojej minulosti tak naďalej ovplyvňuje chod verejných vecí.
Položme si teda otázku. Chceme naozaj žiť v krajine, kde si môže hocikto postaviť čokoľvek, kdekoľvek a akokoľvek? A kde aj pri dokázanej korupcii nie je vinník skutočne potrestaný? Ak nezasiahneme teraz, o pár rokov sa môžeme zobudiť v chaotickej betónovej džungli bez akýchkoľvek pravidiel.
