Heinrich Prüger – osobnosť, ktorá položila základy pre luxusné ubytovanie v Bratislave

560

Heinrich Prüger, bol považovaný za svetoznámeho hoteliera. Bol skúsený svetobežníkom a ambicióznym človekom, ktorý ešte v čase pred prvou svetovou vojnou postúpil na manažéra úspešného hotela Savoy v Londýne. Neskôr sa preslávil ako vizionár a bol považovaný za jedného z najlepších organizátorov okázalých podujatí v New Yorku vďaka čomu veľmi zbohatol. Medzi jeden z jeho najznámejších úspechov bol, že sa spolupodieľal na koncepte hotelovej a jedálenskej časti lode Titanic.

Heinrich Prüger mal obchodného ducha, ambície a húževnatosť vo svete biznisu. Stal sa hostiteľom pre mnoho významných ale aj známych osobnosti, ktoré navštevovali jeho projekt s ktorým sa dostal na vrchol v hotelierstve. Jeho meno bolo v daných rokoch známe po celom svete. Aj napriek jeho celosvetovým úspechom je jeho meno a povesť málo známa v našich končinách.

Život

Heinrich Prüger sa narodil 15. september 1867 v Bratislave rodičom Heinrichovi Antonovi Prügerovi a Amalií Prügerovej. Bol prvorodený potomkom. Odcestoval do zahraničia kde pôsobil v Londýne, Francúzsku ale aj v New Yorku. V roku od 1903-1909, v časoch pred prvou svetovou vojnou kde bol povýšený na manažéra a dostal sa do vedenia Londýnskeho hotela Savoy. Spolupodieľal sa na vytvorení konceptu hotelovej a jedálenskej časti svetoznámej lode Titanic. Počas pôsobenia v Londýne sa zoznámil aj s jeho manželkou Helen Chapmovou, s ktorou sa im podarilo mať troch synov. V roku 1898 umiera jeho otec Heinrich Anthon ako otec modernej rodiny a úspešný prevádzkar reštaurácii v Pressburgu. Istý čas úspešne podniky viedla Heinrichova matka Amália Prügerova ale postupne prevzal zodpovednosť za chod a prevádzku reštaurácií. Po roku 1912 už defacto počas pobytu v Anglicku resp. v Londýne začal používať pseudonym Henry, ktoré bolo odvodené od jeho mena a ovplyvnené anglickým vplyvom.

V roku 1909 krátko pôsobil v New Yorku v osemposchodovej reštaurácii Cafe de l’Opera. V tých časoch jeho plat bol vo výške 50 000 dolárov ročne, bol dovtedy najvyšší plat v histórii tejto brandže. V týchto časoch sa považoval už za svetobežníka a veľmi ambiciózneho človeka. Bol preslávený ako organizátor okázalých podujatí. Počas svojho života v zahraničí a zberaním skúsenosti sa rozhodol ďalej rozširovať svoj majetok svojej rodiny v Bratislave. Postupne skúpil tri domy na južnej strane vtedy nazývaného Námestie Lajosa Kossutha (dnes Hviezdoslavovo nám.) a po prestavbe v rokoch 1912 – 13 z nich postavil najhonosnejší hotel vtedajšej Bratislavy – Savoy, ktorý neskôr dostal pomenovanie Carlton. Práca na Carltone sa stala jeho životným dielom, ktorému zasvätil svoj život, kde sa ho rozhodol aj ukončiť v roku 1929. Počas svojho života sa mu podarilo precestovať všetky kontinenty okrem Austrálie.

Kariéra

Po otcovej smrti sa o majetok v Bratislave začala starať Henryho matka. Henry zatiaľ odišiel do zahraničia kde pracoval v najlepších hoteloch až sa vypracoval na svetovú špičku. V Londýne zožal prvý životný úspech kde bol povýšený na manažéra v ikonickom londýnskom hoteli Savoy, ktorý viedol v rokoch od 1903-1909. V týchto časoch spoznal aj svoju manželku, ktorá tam pracovala ako vedúca chyžných. Henry si rýchlo vybudoval skvelú povesť v hotelierstve. Postupne ho začali oslovovať na najnáročnejšie projekty. Ako najznámejšie projekty nemožno nespomenúť jeho podiel na príprave konceptu hotelovej a jedálenskej časti zaoceánskych lodí vrátane Titanicu. Alebo neslávne známu oslavu narodenín kráľa Eduarda VII., počas ktorej zaplavili nádvorie hotela vodou, na jeho steny dal namaľovať benátske paláce a hostia večerali v gondole. V New Yorku sa presadil ako manažér v Café de l ́Opéra, kde zarábal v danom čase ročne päťdesiattisíc dolárov ročne, čo predstavovalo najvyšší plat manažéra reštaurácie na svete. Café del ́Opéra sa na trhu žiaľ udržala iba niekoľko mesiacov a musela vyhlásiť bankrot. Postupne sa stal vypracoval na svetovo uznávaného hoteliera, ktorého projekty boli žiadané svetovo. Po návrate do Európy prevzal vedenie hotela v Bratislave, ktorý do vtedy spravovala jeho matka. Obohatený o skúsenosti zo zahraničia sa rozhodol rozšíriť svoje majetkové a zároveň aj podnikateľské možnosti, nakoľko po skúsenostiach zo sveta túžil po niečom väčšom ako bol priemerný hotel. Kúpil tri budovy na dnešnom Hviezdoslavovom námestí a po prestavbe v rokoch 1912-1913 v nich otvoril najhonosnejší hotel vtedajšej Bratislavy Cartlon – Savoy prezývaný tiež ako prešporský Carlton. Mal vlastnú elektráreň, prípravu teplej vody, chladničky, mrazničky, garáže ale aj opravárenské dielne. Hotel svojím vybavením predbehol čas.

Jeho politické pôsobenie

Po návrate do Bratislavy spolu s manželkou a ich deťmi, po prvej svetovej vojne, sa hneď snažil zapojiť do spoločenského diania v Bratislave. Považoval sa za významného predstaviteľa a reprezentanta pôvodných obyvateľov bývalého starého Pressburgu. Ocitli sa v situáciu kde sa na jednu stranu nechceli zmieriť s novou politickou situáciou v krajine ale na druhú stranu nechceli zaostávať za nastupujúcou mestskou elitou. Heinrich Prüger sa snažil zjednocovať starých Prešporákov prostredníctvom novín “Grenzbote a Pressburger Zeintung”, ktoré finančne podporoval opakovane vyššími sumami. Postupne sa začlenil a začal sa angažovať v dozorných radách spolu s ďalšími česko slovenskými politikmi, ktorí boli zapojení do lokálneho ale aj celonárodného významu. Napríklad vo vydavateľstvo Grenzbote bol v predstavenstve s bývalým starostom, županom poslancom za agrárnu stranu a biskupom a mnohými ďalšími významnými osobnosťami. V rámci politickej situácie bolo jeho najväčšou víziou vybudovať pre vzmáhajúcu sa Bratislavu bezkonkurenčný moderný hotel s reštauráciami a kaviarňami. V tých časoch sa v jeho podniku zvykli ubytovať pri návšteve Bratislavy svetové osobnosti ako polárnik Fridtjof Nansen, vynálezca Thomas Edison, fyzik Albert Einstein, prezident Tomáš Garrigue Masaryk, vynálezca Alfred Nobel alebo politik Franklin Roosvelt. Jeho ideológiu začal realizovať v roku 1925 a však jej dokončenia sa nikdy nedožil nakoľko zomrel v roku 12. júla 1929

Tragický koniec

V roku 1929 našli Henryho Prügera obeseného v hotelovej izbe, jeden z jeho zamestnancov. Pravý dôvod jeho náhleho úmrtia nie je známy nakoľko pred smrťou nenašiel zmienku o danom čine. Predpokladá sa, že sa rozhodol vziať si život z dôvodu hospodárskej krízy a ďalšie osobné problémy. Média špekulovali, že dôvodom jeho úmrtia mohlo byť prekročenie finančného rozpočtu a stále nedokončeného hotela. Podľa vtedajších zdrojov mal nastavený rozpočet na 11 miliónov korún, ale podľa zmienok a hádok s hlavným projektantov stavby Carlton bol presiahnutý už o 4 milióny korún vďaka čomu sa Henry Prüger dostal do finančných aj osobných problémov. Henry nechcel vtiahnuť do svojho obchodu a prerábky hotela cudzí kapitál a snažil sa tomu vyhnúť avšak nakoniec bol nútený vziať si viac miliónovu pôžičku. Prekročenie rozpočtu opakovane sa stalo dôvodom pre hádky s hlavným architektom, ktorému Prüger vyčítal narastajúce sa výdavky. Tak tomu nebolo inak ani v deň úmrtia. 12. júla 1929 boli zamestnanci hotela svedkami hádky medzi Prügerom a hlavným architektom. “Dôvodom hádky podľa zúčastnených mali byť opäť veľké výdavky a predĺženie dokončenie stavby, ktoré Prügera neobyčajne v daný deň rozčúlili. Tejto výmene slov nepripisovali väčší význam. Výčitky a spory na oboch stránach sa stali rutinou. Henry Prüger po danej výmene názorov s architektom zmizol a celé doobedie ani poobedenie, nikto z jeho okolia netušil o jeho s samovražednými myšlienkami.”

Po jeho smrti písali rôzne média rozličné názory na ukončenie života týmto spôsobom. Noviny, ktoré vlastnil, zaujali k správe o jeho úmrtí pietny postoj. O jeho smrti informovali len v skratke a v rámci svojej tlače ponechávali stĺpčeky s odkazom od priateľov, kolegov či zamestnancov. Pietny odkaz od hlavného redaktora bol nasledovný “ Náhla smrť tohto muža, ktorý sa vrátil z Anglicka, aby sa stal obyvateľom Pressburgu, znamená nenahraditeľnú stratu pre toto mesto a pre celé Slovensko. (…) on bol „grand seigneur“ toho druhu, ktorý čoskoro vyhynie, jeden z posledných, kto mal skutočne rytierske srdce a hlavu s myšlienkami ohromných rozmerov.“

Jeho potomkovia sa rozhodli si zmeniť meno podľa matkino dievčenské meno Champan. Jeden z nich o ich rodine napísal knihu kde nezabudol opomenúť udalosti spojené s Henrym Prügerom v Pressburgu.

Heinrich Prüger takzvaný aj Henry Prüger bol inšpiratívny človek na dobu, v ktorej sa ocitol a pôsobil. Jeho inakosť, ambicióznosť, odhodlanosť a kreativita predbehla dobu o čom hovoria úspechy, ktoré v živote dokázal a postavenie, ktoré počas života nadobudol v spoločnosti. Považoval sa špičku v hotelierstve, pôsobil na veľa významných miestach. Je pre mňa inšpirujúce, že jeho rodina sa podelila aspoň knihou o jeho živote nakoľko v dejinách veľa zmienok o tomto ambicióznom mužovi. Podarilo sa mu na území Bratislavy vybudovať kapacitou najväčší hotel v strednej Európe a však pravdepodobne v nesprávnom čase počas veľkej svetovej hospodárskej krízy cez čo sa pravdepodobne nedokázal preniesť.

Osobnosť Heinricha Prügera bola založená na Wikipedii, ako odkaz pre budúce generácie.
Zdroje:

https://www.pammap.sk/?ludia=90834 https://www.historicky.sk/l/na-navsteve-v-carltone/ 
https://plus7dni.pluska.sk/domov/smutna-zabudnuta-bratislavska-prugerova-zahrada-ukryva-pribeh-slavnych-hotelierov
muzeumobchodu.sk.
(Eugen Holly: Tragédia osamelého muža In: Grenzbote, 14.7.1929)

Škandalózna smrť známeho hoteliéra a súd jeho architekta (1929-1931)

PODPORA AUTORA